Lyra

Ako tak plynie čas, pozorujem ako sa moje okolie mení. Mení sa všetko okolo mňa. Menia sa ľudia, ale aj miesta, ktoré som si pamätala ešte ako decko. Bolo by pekné keby sa menilo všetko k lepšiemu, ale opak je pravdou. Pomaly sa toto miesto mení na jednu nebezpečnú štvrť. Už tu nie je tak bezpečno ako za mojich detských čias (čo nebolo až tak dávno) Decká sa tu formujú do všelijakých skupiniek a ponevierajú sa po okolí, ničia čo sa dá a robia problémy. Všimla som si, že aj policajné autá sem zablúdia častejšie ako inokedy. Dnes mi akurát brat(14) hovoril čo sa mu prihodilo vonku. Predstavte si, že ste vonku s kamarátmi sedíte si na školskom dvore na lavičke a z ničoho nič sa tam zjaví banda najmenej 15-tich vietnamských detí(tak okolo jeho veku) kričia na vás a hrnú sa za vami. Neviem čo vy, ale ja by som dostala strach. To isté sa stalo aj jemu, nevedel čo sa deje, o čo im ide a tak sa dal radšej na útek, lebo malé deti vedia byť fakt nepríjemné a dokážu aj ublížiť. Pri tom som si spomenula na tie deti čo takto skupinovo prepadávajú ľudí na uliciach dakde v južnej amerike. Brat a jeho kamaráti sa rozbehli kade ľahšie. Ten môj to dobehol až domov ale iní sa museli dakde skrývať. Ale pri behu o život nechal bicykel ležať na ihrisku. Doma nastal veľký výsluch, ale on tvrdil, že o ničom nevie a že nechápe o čo tam išlo a prečo ich naháňali. Mama mu vravela, že keď nič nespravila tak tam mal ostať sedieť, ale dobre, že to nespravil bo by sa to mohlo skončiť aj zle. Neskôr večer som sa dozvedela od kamaráta čo vrátil bratovi bicykel, že tie decká dobili jedného chlapca. Keby tam brat ostal stáť možno by to bol aj on. O ostatných správu nemám, ale dúfam, že im nič nie je. Chcela by som vedieť čo ich k tomu viedlo a aké účty si takto medzi sebou vybavovali, ale nikto mi na to nevie odpovedať. Možno som to trocha zdramatizovala (nemám všetko z overených zdrojov), ale aspoň som mala o čom na chvíľu písať.