Lyra

Oh, nenávidím toto hnusné teplo a hlavne takéto teplé noci. Nikdy nemôžem spať tak bdiem a len tak sa ponevieram po byte. Všade otváram okná dokorán - to zrejme aby som sa ešte viac potila v tomto teple. Nechápem ako môžu ostatní v tomto teple tak pokojne spať. To som tu jediná ktorej je tak strašne TEPLOOOOOOOOOOOOOOO !!!!??? No nič teda :( Sedím, sedím, občas sa postavím a spravím kolečko po byte :)a pritom myslím na to, že ak majú všetci takto pootvárané okná a bývajú na prvom poschodí ako ja tak potom majú zlodeji raj hehe. Vezmem pohár so studenou vodou a vyberiem sa na balkón, že keď už nebudem spať tak aspoň posedím vonku. Ako som vstúpila na balkón pocítila som - hoci iba slabý, ale predsa len - závan vetra. Prídem až úplne k okraju balkónu a keď som sa nahla cez okraj skoro som dostala infarkt. Už si ani nepamätám kedy som sa takto strašne zľakla. Miklo ma dozadu a pohár som skoro pustila a roztrieskala. Pod balkónmi stál dajaký muž a uprene pozeral hore. Divné. Neviem či pozeral na oblohu alebo nám na balkóny. Zvláštne bolo, že s ním to vôbec nepohlo, netváril sa ani prekvapene ani nič. Pre istotu som sa tam už radšej ani nepozrela a zaliezla späť do bytu. Bože, už dávno som sa takto nenaľakala a v podstate sa nebolo ani čoho ľakať. Viem, že asi preháňam, ale pre istotu som zavrela aj okno a pobrala sa k počítaču, že tu strávim zvyšok svojej bezsennej noci :) tak iba toľko som chcela ...