Toto ma len tak teraz napadlo. Po prázdninách vstúpim do svojho posledného ročníka na strednej škole - maturitného ročníka. Toto zrejme hovorí každý študák, ale predstava, že onedlho budem maturovať mi naháňa strach a neviem si to vôbec predstaviť. Ja čo sa ani nevie vykoktať pri ústnej odpovedi (ktorú som zažila za celé tri roky možno tak 2x) mám onedlho vystúpiť pred nejakú komisiu a rozhodnúť o svojom osude (trochu melodramatické). So spolužiakom zo základky akurát diskutujeme o tom, že radšej by som ešte raz odchádzala z deviny ako toto. Rada by som sa vrátila do mojej starej lavice na prvom poschodí a prežila všetko to úžasné čo sa tam udialo ešte raz. Ako sa ma spolužiak snažil deptať pohľadom, ako sme všetko obracali hore nohami, ako mi môj spolusediaci stále pchal do ucha fixu alebo popísal všetko ako LENKIN MAJETOK, ako sme strávili úžasný týždeň v horách a ako sme sa lúčili so školou. Bolo to dosť dojímavé :)
SAKRA
Nenávidím keď sa niečo končí a ono sa každú chvíľu dačo končí. Rada by som si zopakovala aj tieto tri roky na strednej. Hlavne druhák kedy sme mali všetko na saláme. Jaj je to zúfalé. Ale občas sa ešte pozbierame stará partia a ideme sa pozrieť na miesto kde nám bolo tak dobre. aaaaaaaaaach zasa koniec, zasa lúčenie, aj tieto prázdniny sa už pomaly končia a pomaly budem končiť aj ja :) nejak ma spánok premáha
Komentáre