Lyra

Keď slnko ukončí svoju nebeskú púť

Neostáva mi nič iné iba si povzdychnúť

Ďalší deň a stále sama

Všade okolo mňa len tmu vidím

Sedím vo svojej izbe a samotu nenávidím

Zavriem oči a zhlboka sa nadýchnem

Otvorím ich a potichu si vydýchnem

A v tom moje oko v tej tme dačo zbadá

Pozriem von oknom a som rada

Tam predo mnou na ulici

Na chodníku v polovici

Svieti maják

Moja lampa

Stojí tam už mnoho dní

A toto nie je posledný

Pod ňou veľa vecí stalo sa

Dobré aj zlé

Jednej plavovlasej krásky …

Keď si zaľúbenci pod ňou sľúbili

Lásku na veky … ach ako sa ľúbili

Stála tam keď v rúšku noci

Hádky sa rodili

No nebolo v jej moci

Aby sa tieto veci stratili

Každý večer priatelia sa pod ňou schádzali

Bolo počuť smiech a radostnú to vravu

Neraz pod ňou našiel dakto tú pravú

I ja som tam neraz sedela

Pozerala na hviezdy a vedela

Že spomínať budem raz na tie chvíle

Čo som tu strávila čo mi boli milé

Ale stále čakám na ten deň

A skutočnosťou stane sa môj sen

Ty budeš pod tou lampou stáť

Svojimi nežnými očami na mňa pozerať

Obaja budeme sa smiať a

Lásku vzájomne si vyznávať